The Silent Wife

C'è da stendere solo un - silenzioso - velo pietoso.

Pensieri sparsi legati a questo drama che, a dirla tutta, non avevo preventivato di guardare:
- Il protagonista è interpretato da Tian Xu Ning, attore che difficilmente riesco a slegare dal ruolo di Chi Cheng nella BL “Revenged Love”: doppiatore diverso sebbene la voce sia somigliante, gli occhiali dal taglio che non gli donano e i capelli stile “leccata di mucca” sono invece un’infelice novità.
- La moglie “muta”, un matrimonio non tradizionale… Due elementi che mi hanno fatto subito pensare al drama coreano “When the phone rings”. La somiglianza, però, finisce davvero qui.
- Fin dalle prime scene si intuisce che ci troviamo di fronti a una serie alla quale non si può chiedere chissà cosa: precipitosa e semplicistica, è evidente che punta a mostrare una carrellata di scene ad effetto invece di investire su una storia profonda, coerente e accurata. Uno stile “mordi e fuggi”, pensata per i fruitori con scarsa pazienza (e scarse aspettative).
- Sviluppo banalmente prevedibile e con ampio ricorso all’amnesia: lui non ricorda il loro passato e la tratta malissimo, lei per amor suo e per salvare il padre subisce. L’iter è quello che si può facilmente immaginare, fino al punto in cui le posizioni si invertono: quando lei prende le distanze, lui ricorda il passato e da lì parte a rincorrerla in cerca di perdono. Non mancano scene plateali di accuse, difesa, rivendicazioni. Tutto molto teatrale e poco credibile, come da prassi.
- Recitazione: accettabile (ma non oltre) lui, con l’amnesia che può in parte giustificare una caratterizzazione diametralmente opposta del personaggio con/senza ricordi. Nella prima parte infastidisce parecchio l'atteggiamento aggressivo e prevaricante, comportamento malsano sempre spiacevole da vedere al di là di quelle che siano le ragioni che gli si vogliano attribuire. La FL decisamente antipatica, sia nel ruolo di “vittima” della prima parte sia quando poi prende le distanze e detta legge. Chimica di coppia al pari di una specie in via di estinzione.
- Formato short drama: 24 episodi da un quarto d’ora scarso l’uno. Complessivamente una visione rapida e – quasi - indolore, un po’ come bere un bicchiere d’acqua. Data la breve durata del drama mi sfugge il senso di dover ricorrere al cliché dell’amnesia non una ma ben due volte: non c’era davvero modo costruire un minimo di trama? Ad ogni modo, il finale regala una melensaggine di dichiarazioni plurime degne di un picco glicemico, chiude “in bellezza” – si nota l’ironia? – la carrellata dei bei ricordi.

Ricapitolando: breve drama che inizialmente punta ad aggrapparsi con estrema fatica alla soglia della sufficienza (nello sviluppo della trama, non certo per gli abusi del ML e di altri sulla protagonista) per poi mollare definitivamente la presa e precipita nel vuoto. Se ne comprende – a livello teorico – l’idea alla base, ma tra il pensare e il fare…Passerei oltre.

Read More

Popravde toto je jedna z najhorších krátkych drám, aké som videla.

Herecké výkonu sú naozaj zlé, nič iné sa k tomu nedá povedať. Tian Xu Ning aj napriek tomu, že je v celku sympaťák, a nevadilo mi sa naňho pozerať, ma svojím herectvom alebo lepšie povedané ,,neherectvom,, vôbec nepresvedčil. Myslím, že ešte nedorástol na hlavné úlohy, kde treba vedieť podať široké spektrum emócií. V niektorých scénach vyslovene preháňal a pôsobil až preafektovane v iných, ktoré by si vyžadovali aby sa do nich viac vložil, sa zas držal stranou. To isté platí aj o Teng Ze Wen. Takisto ešte nedospela do bodu, kde podáva výborné herecké výkony, ktoré sa od hlavnej postavy očakávajú. Jej tvár nedokáže vyjadriť dostatočné množstvo pocitov, herectvo v jej podaní pôsobí veľmi silene a strnulo. Celý čas som mala pocit, že sa pozerám na zduté malé dieťa. A navyše, pre mňa je to maximálne nesympatická osoba, ale to už je vyslovene vecou osobného názoru. Chémia? Dovoľte mi zasmiať sa, tá tu nebola vôbec žiadna. Ale že vôbec, ani len náznak...

Čo sa týka vedľajších postáv, pre mňa boli všetky nevýrazné, herecky tiež zaostávali, niektoré výkony sú vyslovene až do plaču.

Vizáž a kostýmy zlé. Okrem toho, že sa outfity neustále opakovali, asi neostal rozpočet, tak tu máme opäť hlavnú hrdinku, ktorá sa obliekala ako stará dáma. A samozrejme, že aj keď pôsobila úplne asexuálne, či už vizážou alebo správaním, tak všetci muži z nej boli hotoví. Staré známe klišé...

A keď sme už pri tých klišé, tak tu ich máme naozaj veľa a ešte aj podané zlým spôsobom.
1. Submisívna hlavná hrdinka, ktorá má asi v hlave namiesto mozgu kyticu gypsomiliek.
2. Dominantný CEO, ktorý je pre hlavnú ženskú postavu stredobodom vesmíru.
3. Otravná vedľajšia ženská postava, ktorá je do CEO zamilovaná a snaží sa vzťah prekaziť všetkými možnými spôsobmi.
4. Zlý brat hlavného hrdinu, ktorý sa ho snaží zraziť na kolená.
5. Amnézia za amnéziou. Raz on, potom zas ona aby si nemali čo vykrikovať.
6. Nudný pobyt na vidieku u babky, ktorá je ale inteligentná a dá ich opäť dokopy.
7. Nekonečné zachraňovanie hlavnej hrdinky hlavným hrdinom a neustále nosenie na rukách, lebo ona je krehká kvetinka, ktorá nič nezvládne.
8. Pobyt v nemocnici. Tu ma najviac rozosmiala scéna, kde našu submisívnu Song Qi Nian zoberú do nemocnice po tom, čo len spadne do bazéna. Samozrejme na rukách, lebo chudinka nevládze chodiť, keď je mokrá. OMG, toto nie...

Všetky postavy boli napísané asi tým najhorším možným spôsobom. Neviem, či mal túto prácu na starosti scenárista, alebo len zobrali niekoho náhodne z ulice a povedali, poď, napíš nám scenár. Väčšinu času nič nedávalo zmysel. Rozhovory boli asi tie najtrápnejšie, aké som počula. Ale tu som si naozaj nie istá, či je to spôsobené prekladom, alebo to bolo takéto hrozné aj v originály.

Popravde dopozerala som to s obrovským sebazaprením, a s pomocou pretáčania, pretože ku koncu sa začne objavovať veľké množstvo flashbackov. Posledná epizóda je vlastne jeden veľký flashback, ktorý bol úplne zbytočný. Jediné svetlo na konci tunela je, že dráma má len 24 epizód a každá má v priemere 9-10 minút, keď odpočítame titulky. Takže som to dala za dva dni, moje utrpenie nebolo dlhé.

Neviem, čo pozitívne by som napísala. Možno že príbeh nie je celkom na zahodenie, keby sa mu niekto viac povenoval. No takto to bola len premárnená šanca. Popravde neodporúčam sledovanie, zbytočná strata času. Je veľa krátkych drám, ktoré sú kvalitou na omnoho vyššej úrovni ako The Silent Wife.

Read More